Ak pri audite, internej kontrole alebo poistnej udalosti chýba presný prehľad zariadení v objekte, problém nebýva v samotnej technológii, ale v dokumentácii. Práve preto je sprievodca pasportizáciou technických zariadení užitočný pre každého prevádzkovateľa budovy, ktorý potrebuje vedieť, čo presne má, v akom je to stave a aké povinnosti sa na dané zariadenia vzťahujú.
Pasportizácia technických zariadení nie je len administratívny zoznam majetku. V praxi ide o systematické zmapovanie zariadení, ich technických parametrov, umiestnenia, dokumentácie, revízneho stavu a väzieb na legislatívne povinnosti. Najväčší význam má pri objektoch, kde sa kombinujú elektrické, plynové, tlakové a zdvíhacie zariadenia a kde sa zodpovednosť delí medzi správcu budovy, nájomcu, údržbu a externých dodávateľov.
Čo je pasportizácia technických zariadení
Pod pasportizáciou sa rozumie odborné spracovanie evidencie technických zariadení v objekte alebo v portfóliu objektov. Nejde len o to, že sa zariadenia „spočítajú“. Dôležité je, aby sa pri každom zariadení overilo, čo to je, kde sa nachádza, v akom je prevádzkovom stave, či ide o vyhradené technické zariadenie a aké kontroly, revízie alebo odborné skúšky sa naň vzťahujú.
Pre facility manažéra alebo technického správcu má kvalitný pasport jednu zásadnú výhodu. Vie sa oprieť o jednotný a auditovateľný podklad pri plánovaní revízií, servisu, modernizácií aj investícií. Bez tejto bázy sa technická správa objektu často riadi podľa neúplných excelov, starej projektovej dokumentácie a informácií od viacerých dodávateľov, ktoré sa navzájom nezhodujú.
Prečo je sprievodca pasportizáciou technických zariadení dôležitý
Najčastejší problém v prevádzke nie je to, že by zariadenia neexistovali v dokumentácii vôbec. Problém je, že evidencia býva neaktuálna. V objekte sa priebežne robia úpravy, menia sa nájomné priestory, dopĺňajú sa rozvádzače, premiestňujú technológie alebo sa vymieňajú komponenty bez toho, aby sa upravila súvisiaca technická dokumentácia.
Následok sa prejaví neskôr. Pri revízii sa zistí, že časť zariadení nebola vôbec zaradená do plánu kontrol. Pri odovzdávaní objektu chýba história zásahov. Pri poistnej udalosti nie je jednoduché preukázať stav technológie pred poruchou. A pri internom audite vznikajú otázky, kto je za konkrétne zariadenie zodpovedný.
Pasportizácia tieto medzery znižuje. Nie je to univerzálne riešenie na všetko, ale je to základný poriadok v technickej evidencii. Bez neho sa aj dobre nastavený systém revízií časom rozpadá.
Ktorých zariadení sa pasportizácia týka
Rozsah vždy závisí od typu objektu a prevádzky. V administratívnej budove bude skladba zariadení iná než vo výrobnom podniku alebo nemocnici. V zásade však pasportizácia najčastejšie zahŕňa elektrické zariadenia, plynové zariadenia, tlakové zariadenia a zdvíhacie zariadenia, teda oblasti, kde sa prevádzkovateľ musí orientovať aj z pohľadu zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP a vyhlášky č. 508/2009 Z.z.
Pri elektrických zariadeniach ide napríklad o elektroinštalácie, rozvádzače, bleskozvody, zásuvkové okruhy, technologické napájania alebo vybrané spotrebiče v prevádzke. Pri plynových zariadeniach sú to plynové rozvody, odberné zariadenia a súvisiace technologické celky. Pri tlakových zariadeniach sa evidujú nádoby, rozvody a zariadenia pracujúce pod tlakom. Pri zdvíhacích zariadeniach ide o výťahy, zdvíhacie mechanizmy a súvisiace bezpečnostné prvky.
Nie každé technické zariadenie v budove je VTZ. Práve odborné posúdenie pri pasportizácii určí, ktoré zariadenia podliehajú špecifickému režimu kontrol, dokumentácie a odbornej spôsobilosti.
Čo má pasport obsahovať
Dobrý pasport nie je len zoznam názvov zariadení. Musí byť použiteľný v prevádzke. To znamená, že pri každej položke by mali byť evidované identifikačné údaje, umiestnenie, základné technické parametre, výrobca alebo typ, rok uvedenia do prevádzky, dostupná dokumentácia, revízny a servisný stav a poznámka k technickému riziku alebo zistenej nezrovnalosti.
V praxi sa osvedčuje, keď je evidencia previazaná aj na revízne správy, projektovú dokumentáciu, protokoly o skúškach, záznamy o opravách a interné označenie zariadení v objekte. Ak má zariadenie fyzický štítok, ale v dokumentácii vystupuje pod iným označením, vzniká zbytočný chaos. Pasportizácia má tieto rozpory odstrániť.
Pri rozsiahlejších objektoch je vhodné doplniť aj členenie podľa budov, podlaží, technologických celkov alebo zodpovedných osôb. Takáto štruktúra šetrí čas pri plánovaní kontrol aj pri riešení porúch.
Ako prebieha pasportizácia v praxi
1. Zber existujúcej dokumentácie
Proces sa zvyčajne začína tým, čo má klient k dispozícii. Ide o projektovú dokumentáciu, revízne správy, protokoly o skúškach, návody, predchádzajúce evidencie, servisné záznamy a interné zoznamy zariadení. Už v tejto fáze sa často ukáže, že časť podkladov je neúplná alebo neaktuálna.
2. Fyzická obhliadka zariadení
Nasleduje obhliadka priamo na mieste. Tá je rozhodujúca, pretože až pri nej sa potvrdí skutočný stav. V objektoch po fit-out úpravách alebo po viacerých prestavbách sa bežne nachádzajú zariadenia, ktoré v dokumentácii nie sú, alebo sú označené nesprávne.
3. Identifikácia rizík a legislatívnych väzieb
Pri obhliadke sa nehodnotí len existencia zariadenia, ale aj to, či má potrebné revízie, odborné prehliadky alebo skúšky. Ak dokumentácia chýba, je neplatná alebo sa nezhoduje so skutočným stavom, ide o prevádzkové riziko. To neznamená automaticky nebezpečný stav, ale znamená to, že zariadenie si vyžaduje ďalšie odborné posúdenie.
4. Spracovanie pasportu a odporúčaní
Výstupom má byť prehľadná evidencia a zároveň technické odporúčania. Tie môžu zahŕňať doplnenie revízií, aktualizáciu označenia zariadení, odstránenie dokumentačných nezrovnalostí, doplnenie chýbajúcich štítkov alebo plán opráv a následných kontrol.
Najčastejšie zistenia pri pasportizácii
V technickej praxi sa opakujú podobné situácie. Rozvádzač je po úprave, ale schéma nezodpovedá realite. Plynové zariadenie má vykonaný servis, no chýba väzba na centrálnu evidenciu. Tlaková nádoba je v objekte dlhé roky, ale prevádzkovateľ nevie doložiť úplnú históriu skúšok. Pri zdvíhacom zariadení sa zasa stretávame s tým, že existuje servisná dokumentácia, ale nie je jednoznačne priradená ku konkrétnemu evidenčnému označeniu.
Tieto nedostatky nemusia byť na prvý pohľad dramatické. Problém je v tom, že komplikujú rozhodovanie pri poruche, odstávke alebo kontrole. Čím väčší objekt a čím viac dodávateľov sa na ňom podieľa, tým väčší význam má jednotná technická evidencia.
Kedy sa pasportizácia oplatí najviac
Najväčší prínos má pri prevzatí nového objektu, pri zmene správcu, po rekonštrukcii, pri zlúčení viacerých prevádzok do jedného systému správy alebo pred nastavením centrálneho plánu revízií. Zmysel má aj vtedy, keď organizácia spravuje viacero budov a potrebuje mať jednotnú metodiku evidencie naprieč lokalitami.
Treba však povedať aj to, že rozsah pasportizácie sa má prispôsobiť realite. Iný postup je primeraný pre jednu menšiu administratívnu budovu a iný pre nemocnicu alebo výrobný areál s technologickými celkami. Ak sa zvolí príliš povrchný rozsah, výstup nebude použiteľný. Ak sa zvolí zbytočne široký rozsah bez väzby na prevádzkové potreby, narastie administratíva bez primeraného efektu.
Ako pasport prepojiť s revíziami a servisom
Pasportizácia dáva najväčší zmysel vtedy, keď nezostane uložená v zložke ako jednorazový dokument. Mala by sa stať pracovným podkladom pre revízie, odborné skúšky, servisné zásahy a technickú správu. Práve tu vzniká praktická hodnota pre facility management a technické oddelenia.
Ak je evidencia správne nastavená, prevádzkovateľ vie rýchlo určiť, ktoré zariadenia podliehajú pravidelným kontrolám, ktoré sú po lehote, ktoré majú opakované poruchy a kde treba plánovať obnovu. To znižuje riziko neplánovaných odstávok aj čas strávený dohľadávaním podkladov.
Pri správe väčšieho portfólia budov je výhodné, ak revízie, opravy, servis a technická dokumentácia fungujú v jednom systéme. Aj preto firmy často hľadajú partnera, ktorý zvládne nielen samotné kontroly, ale aj následné odstránenie zistených závad a administratívne usporiadanie dokumentácie. Viac o tomto prístupe je dostupné aj na skts.sk.
Na čo si dať pozor pri objednaní pasportizácie
Dôležité je vopred si určiť cieľ. Niekedy klient potrebuje len spoľahlivú evidenciu VTZ a prehľad revíznych povinností. Inokedy potrebuje širší technický pasport vrátane dokumentačných nezrovnalostí, identifikácie závad a návrhu ďalších krokov. Ak nie je cieľ jasne definovaný, výstup môže byť síce rozsiahly, ale málo použiteľný.
Rovnako podstatné je dohodnúť spôsob aktualizácie. Objekt sa vyvíja a každá výmena zariadenia, úprava rozvodu alebo nový technologický celok mení stav evidencie. Pasport je preto potrebné priebežne dopĺňať, inak sa z neho stane ďalší neaktuálny dokument.
Správne spracovaná pasportizácia technických zariadení nevyrieši prevádzku sama za vás. Urobí však to podstatné – dá technickému správcovi pevný podklad na rozhodovanie, plánovanie a preukázateľnú správu zariadení. A práve to býva rozdiel medzi improvizáciou a riadenou prevádzkou.
Riešite to vo svojom objekte? SKTS zabezpečí technickú pasportizáciu budov pre firmy, správcov a bytové domy. Pošlite nám dopyt a ozveme sa s návrhom riešenia.